Menu

Obec Tešedíkovo
ObecTešedíkovo
Obec Tešedíkovo
Peredközség

Z dejín tešedíkovských škôl

Dejiny Tešedíkova a škôl v Tešedíkove úzko súvisia s jezuitským rádom. Jezuiti už koncom 16. storočia sa stali vlastníkmi Šalianskeho panstva, do ktorého patrilo aj Tešedíkovo. Ich pričinením a pomocou vznikol v Tešedíkove nielen kostol, ale aj budova školy. O činnosti prvého učiteľa v obci sa dozvedáme z roku 1756. Volal sa Juraj Radó a okrem učiteľskej činnosti pôsobil aj ako notár a kantor. Prvá škola pravdepodobne bola v jeho byte, ktorý mohol byť v blízkosti starého kostola. Starý kostol, ktorý postavili jezuiti v dedine v roku 1717 bol vysvätený na počesť sv. Františka Salezského, a nachádza sa tam, kde pôvodne stála socha sv. Jána Nepomuckého. Druhým známym učiteľom obce bol János Baranyai, ktorý pochádzal z Kajalu, a na rozdiel od vtedajších zvykov obyvatelia obce si ho sami zvolili. Návštevnosť školy podľa údajov v starých vizitačných zápisniciach bola veľmi nízka. To samozrejme súvisí aj s tým, že deti zamestnávali už od útleho veku v prácach okolo domu a na roliach. Plat učiteľa v dedine v roku 1784 bol  presne stanovený.  Ďalší známy učiteľ v Tešedíkove bol Ján Tarr, ktorý v obci pôsobil do roku 1848. Podobne ako jeho predchodca dočasne pôsobil aj ako notár a kantor. V roku 1849 obyvatelia obce zvolili za učiteľa Jána Pétera, ktorý v tejto funkcii v Tešedíkove pôsobil 40 rokov. Aj vďaka jeho činnosti na začiatku 20. storočia značná časť obce už vedela písať a čítať. Pochádzal z Újezdu v Čechách. Najprv vyučoval v Šali, potom v Tešedíkove. Za jeho pôsobenia bola postavená poschodová škola,. ktorá bola najmodernejšou budovou nielen v Tešedíkove, ale ja na okolí /budova bývalej maďarskej škôlky/. Stará škola v 19. storočí už bola veľmi malá, vzhľadom na veľký počet školopovinných žiakov. V roku 1864 školu navštevovalo 141 chlapcov a 98 dievčat. Počet školopovinných chlapcov bol 186 a dievčat 165. Okolo stavby novej školy boli vážne diskusie. Samozrejme, voči veľkej poschodovej škole mali mnohí miestni obyvatelia výhrady a ani školská rada, ktorá tu pôsobila od roku 1869 nebola jednotná v  názore. V roku 1872 už 380 detí pripadalo na jednu učebnú miestnosť a preto bolo treba hľadať riešenie. Na stavbu školy bola zostavená dňa 11. augusta 1872 dozorná komisia. Hlavným iniciátorom stavby školy bol Ján Bartos, miestny farár, ktorý súčasne bol aj predsedom školskej rady. Členovia komisie sa snažili získať na stavbu školy najskôr podporu vyšších cirkevných úradov. Situácia sa nevyvíjala podľa ich predstáv. Po voľbe richtára a prísažných obce v októbri v roku 1872  Rudolf Barta, župný školský inšpektor nariadil Jánovi Kovácsovi, richtárovi, že v obci treba postaviť školu za každých okolností. Poschodovú  budovu inicioval v prvom rade Alojz Ürge, notár obce a predpokladáme, že to bol aj jeho nápad. Koncom októbra sa zrodilo uznesenie na stavbu poschodovej školy za účasti richtára Jána Kovácsa, podrichtára Jozefa Pálinkása, prísažných Jána Balása, Františka Kovácsa, Ignáca Lelovicsa a Alexiusa Lelovicsa, ako aj Lukáša Ziliziho, Ondreja Lelovicsa a Jozefa Herencsára, členov školskej rady. Plány vyhotovil inžinier Kirchberger a už 14. decembra boli doručené a odovzdané Jánovi Tomaschekovi, architektovi zo Serede kvôli vypracovaniu rozpočtu na stavbu. Otáznym zostalo miesto stavby školy, hoci tento problém bol riešený ešte pred vypracovaním plánov. Dodatočne mnohí ju chceli umiestniť v blízkosti sochy sv. Jána. Rozpočet na stavbu bol doručený 15. januára 1873, podľa ktorého bolo potrebných na stavbu 1000 forintov. Ešte v ten deň zasadala stavebná komisia. Predbežnú dohodu na stavbu školy podpísali dňa 23. februára 1873 Alojz Ürge. Ján Kovács, Ján Balás, Ondrej Lelovics, Ján Tóth a František Kovács, ako aj Ján Tomaschek, architekt. Staviteľ školy neskôr postavil na okolí viac verejných budov, ako napr. obecné domy v Matúškove a Galante, ako aj školu v Šali. Na stavbu školy bola organizovaná zbierka. Hneď na začiatku sa im podarilo vyzbierať 800 forintov. Po marcových voľbách sa richtárom obce stal Ondrej Lelovics a podrichtárom Lukáš Zilizi. Stavba tešedíkovskej školy napriek tomu, že získanie financií znamenalo vážny problém, ako aj skutočnosti, že obyvatelia obce už v priebehu stavby považovali stavebný rozpočet za veľmi vysoký, nadobudla konkrétnu podobu. Konečnú dohodu medzi staviteľom a obcou podpísali 25. mája. Demolácia starej školy sa začala 3. júna. Slávnostné položenie základného kameňa školy sa uskutočnilo 12. júna 1783. Základy posvätil Gabriel Lieszkovszký, žihárecký farár  a dekan.  Škola po viacerých ťažkostiach bola postavená  a 2. decembra sa v nej začalo vyučovanie jedným učiteľom a jednou učebňou. Náklady na budovu však ešte neboli úplne vyriešené. Až v nadchádzajúcich rokoch sa podarilo konečne získať financie na dostavbu tejto modernej školy. V budove tešedíkovskej školy boli štyri učebne, dva učiteľské byty a priestranná pivnica. Škola bola postavená z pálených tehál a učiteľský byt z hlinených. Učiteľský byt pozostával z troch izieb, z kuchyne, z miestnosti pre kočiar a dvoch maštalí. V dôsledku vysokého počtu žiakov bolo potrebné zvýšiť aj počet učiteľov. Od roku 1873 popri učiteľovi Jánovi Petrovi tu pôsobili aj dvaja pomocní učitelia a v roku 1886 bola zriadená aj štvrtá učebňa. Po smrti Jána Pétera, od apríla roku 1890 učiteľom - kantorom sa stal Alojz Horváth z Horných Salíb. Kvalifikáciu získal v Trnave a pred príchodom do Tešedíkova vyučoval v Kráľovej nad Váhom a v Matúškove. V 90-tych rokoch minulého storočia okrem neho v miestnej škole vyučovali Žofia Péterová, Ľudovít Schéda a Jozef Osztrovszky. Žofia Péterová bola dcérou Jána Pétera a nevestou Alojza Horvátha. Narodila sa 14. mája 1858 v Tešedíkove. Študovala v Bratislave. Pochovaná je - ako aj jej otec Ján Péter - v tešedíkovskom cintoríne. Jozef Osztrovszky sa narodil 18. júna 1869 v Trnave. Kvalifikáciu získal v Ostrihome. Pred rokom 1895, čiže pred pôsobením v Tešedíkove, vyučoval v Pavliciach, Bojnej a Dolných Topoľníkoch. Zaujímavé údaje zostali aj o školskom zariadení. K laviciam pribudlo v roku 1896 šesť čiernych tabúľ, dve počítadlá, dve čítacie tabule od Mócsiho, mapa Bratislavskej župy, dve mapy Uhorska, jedna mapa Rakúsko-uhorskej monarchie, mapa Európy a piatich svetadielov, glóbus, knižnica a iné „z veľkej časti nepoužiteľné fyzikálne predmety“. V dôsledku rýchleho nárastu obyvateľstva obce po I. svetovej vojne bolo potrebné postaviť novú školskú budovu a zvýšil sa aj počet učiteľov. Na začiatku II. svetovej vojny riaditeľom školy v Tešedíkove bol Jozef Hüttner  a členmi učiteľského zboru Štefan Varga, František Ritter, Ľudovít Vass, Jozef Holop, Emerencia Hüttnerová rod. Szilvássyová, Margita Holopová rod. Horváthová, Kornélia Vassová rod. Szadovszká a Ján Varga. Na základe rozhodnutia vlády v roku 1945 maďarské školy boli zatvorené. Viacerí maďarskí pedagógovia museli našu dedinu opusiť. Maďarské školy až v roku 1949, čiže pred polstoročím, mohli otvoriť brány pre svojich žiakov.